Blog

Pre SNG bol projekt prirodzeným vyústením dlhoročného úsilia kolegov, ktorí pred 10 rokmi začali budovať ISG-CEDVU (Centrálna evidencia diel výtvarného umenia), jedinečný informačný systém pre galérie, na ktorý bolo možné v roku 2012 automaticky napojiť celý projekt a doplniť ho chýbajúcim kvalitným digitálnym obsahom. Samotný projekt bol odštartovaný dňa 24. 1. 2012 podpisom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom kultúry SR v zastúpení Úradu vlády SR a Slovenskou národnou galériou. Hlavnými cieľmi projektu boli vybudovanie špecializovaného pracoviska pre digitalizáciu výtvarného umenia – vrátane unikátneho reštaurátorského ateliéru, rozšírenie informačného systému pre správu zbierok galérií a digitalizácia podstatnej časti zbierok slovenských zbierkotvorných galérií pre propagačné, vzdelávacie, výskumné, výstavné a ochranné účely, ako i vytvorenie 12 trvalo udržateľných miest. Po ukončení projektu je možné konštatovať, že všetky spomínané ciele sa podarilo naplniť. Rozpočet projektu sa z pôvodne zazmluvnených 15 457 026,36 EUR počas realizácie znížil na konečných 13 976 008,- EUR.

Srdcom projektu digitalizácie sa stal dvojpodlažný objekt zo 16. storočia v areáli Zvolenského zámku – národná kultúrna pamiatka, ľudovo nazývaná Kapitánsky dom. Objekt bol v období september 2012 –máj 2013 zrekonštruovaný a v jeho interiéri bolo umiestnené komplexné digitalizačné pracovisko. Na prízemí vznikli priestory skenerovne a kancelária pre postproces digitálnych reprodukcií. Najrozmernejším komponentom je komora na fumigáciu zbierkových predmetov, určená na likvidáciu plesní na dielach pomocou špeciálneho plynu. Na poschodí sa nachádza novozariadené unikátne reštaurátorsko-konzervačné pracovisko vybavené najmodernejšími prístrojmi a tiež kancelárske priestory.

Logistika a preprava zbierkových predmetov predstavovala azda najnáročnejšiu časť projektu. V priebehu dvoch rokov bolo v pohybe takmer 50 tisíc zbierkových predmetov z každého kúta Slovenska. Prioritou v rámci harmonogramu bolo zdigitalizovať zbierky všetkých spolupracujúcich galérií a až následne sa plne zamerať na domáce zbierky SNG. Viaceré galérie odporučili na digitalizáciu väčšiu časť svojej zbierky, čo ale znamenalo, že s ňou v danom období nemohli vôbec pracovať a čomu museli podriadiť i svoje výstavné plány, často aj dva roky dopredu.

Digitalizácia sa začala v lete 2012 na zakúpených troch veľkorozmerných skeneroch. V roku 2013 sa k internej digitalizácii pridala externá digitalizácia cez dodávateľa, ktorý zabezpečoval digitalizáciu in situ v jednotlivých galériách – najmä obrazy náročnejšie na transport. SNG digitalizovala vo vlastnej réžii necelých 70 % a externý dodávateľ niečo cez 30 % z celkového objemu. Vďaka zakúpeným technológiám bolo možné zaznamenať vysokú mieru detailu a povrchu výtvarného diela v rovnomernej intenzite osvetlenia a ostrosti a vyhotoviť tak vysoko kvalitné digitálne snímky v mierke 1:1. Tieto technológie zároveň priblížili Slovenskú národnú galériu štandardu vybavenia moderných múzeí vo svete.

Digitalizácia predstavuje oveľa viac, ako len technické zachytenie textu alebo obrazu z analógového zdroja. Je to komplexný sled krokov a činností, pričom každý z nich vplýva a vymedzuje vernosť a kvalitu výslednej digitálnej reprodukcie. Využitie digitálnych reprodukcií je mnohostranné: v oblasti výstavných aktivít či v rámci vzdelávacích aktivít galérií budú digitálne reprodukcie využité pri projektoch, ako napríklad interaktívne stránky pre deti alebo učebné pomôcky pre výučbu dejín umenia. Výsledky digitalizácie sú v náhľadovej podobe postupne sprístupňované širokej verejnosti či už na webstránkach samotných galérií alebo prostredníctvom služieb pre sprístupňovanie kultúrneho dedičstva (obsah digitalizácie je priebežne sprístupňovaný na Centrálnom portáli kultúrneho dedičstva Slovenska www.slovakiana.sk; okrem toho SNG už počas realizácie projektu začala priebežne dopĺňať svoje zbierky v rámci Webu umenia – online centrálneho katalógu na webovej adrese www.webumenia.sk). Digitalizácia tak umožňuje zdokumentovať umelecké zbierky pre budúce generácie v tej najvernejšej možnej kópii, ktorú súčasná dostupná technológia poskytuje, a preto je mimoriadne dôležité v nej pokračovať. Pri príležitosti ukončenia projektu vychádza sprievodná 144-stranová publikácia Rituál múzea v digitálnom veku s textami venujúcimi sa súčasnej problematike digitalizácie.

27.2.2015 - Jedným z vybraných zbierkových predmetov, ktorý sa podarilo zreštaurovať v rámci projektu Digitálna galéria, je cenný oltárny obraz Svätý Jozef od Josefa Ignaza Mildorfera (1719 ‒ 1775), významného reprezentanta „Trogerovskej školy“. Dielo reštaurovala Mgr. art. Ľudmila Zozuľáková, za Slovenskú národnú galériu spolupracovala na projekte kurátorka Zbierky barokového umenia Mgr. Katarína Chmelinová, PhD. Prešlo komplexným reštaurovaním ‒ od upevnenia, odstránenia depozitu a laku, cez stabilizáciu plátna a farebnej vrstvy, retuš, až po záverečné úpravy v lakovej vrstve, čím sa podarilo zabezpečiť tomuto vzácnemu dielu ochranu pred ďalšími deštrukciami a navrátiť mu pôvodnú estetiku. Následne bolo prevezené späť do Stálej expozície SNG na Zvolenskom zámku, kde je dnes prístupné verejnosti.

Josef Ignaz Mildorfer pochádzal z rozvetvenej tirolskej umelecko-maliarskej rodiny, no jeho štúdium a kariéra už boli úzko späté s Viedňou ‒ súbežne so získaním profesúry na Viedenskej akadémii sa stal dvorným maliarom arcivojvodkyne Emanuely. Nový okruh objednávateľov zaviedol Mildorfera v druhej polovici 18. storočia aj na Moravu a do Uhorska, kde sa tešil podpore zvlášť u rodu Esterházyovcov. Mnoho jeho prác v hornouhorskom umeleckom okruhu sa žiaľ nezachovalo.

Maľba sv. Jozefa s dieťaťom bola do zbierok SNG získaná prevodom zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine v roku 1975. Až do roku 1981 figurovala ako práca neznámeho umelca, keď bola autorsky atribuovaná Mildorferovi Magdou Keleti, toho času kurátorkou zbierky. Pôvodné určenie maľby je však stále neisté. Traduje sa, že pochádza z kaplnky kaštieľa v Považskom Podhradí (1763 ‒ 1764). Ako málo pravdepodobné sa javí jej často diskutované spojenie s kláštorným kostolom pavlínov v Šaštíne, kde sa nachádza jej variant od Mildorfera, otázne je aj určenie pre neskorobarokovo upravenú kaplnku kaštieľa v Orlovom.

Prioritou projektu Digitálna galéria je popri samotnej digitalizácii kultúrneho dedičstva aj prevencia a ochrana pred nenávratným poškodením. V tejto rovine je jedným zo stanovených cieľov projektu zlepšenie existujúceho stavu zbierkových predmetov a  zlepšenie podmienok na ich odborné reštaurovanie, konzervovanie a preparovanie. Projekt je nastavený tak, aby prispel k zastaveniu procesu zhoršovania stavu zbierkových predmetov, k zníženiu následných nákladov na reštaurovanie a tiež vytvoril predpoklady na postupnú štandardizáciu prístupu k odbornej ochrane a správe zbierok. Počas projektu bude zdigitalizovaných 100 100 zbierkových predmetov, pričom každý z nich prejde rukami reštaurátora, ktorý v špeciálnom informačnom systéme zaznamená jeho stav, ošetrenie, prípadne odporúčanie na ďalšie potrebné zásahy. Okrem spomínaného ošetrenia sa do projektu podarilo zaradiť na kompletné reštaurovanie aj výber zbierkových predmetov, ktoré z hľadiska časového či z aspektu náročnosti bude možné stihnúť zrealizovať v rámci trvania projektu.

Tlačová správa na stiahnutie.

V Stredoslovenskej galérii sa po ukončení digitalizácie papierových médií (grafiky, kresby, fotografie) čoskoro začne digitalizácia malieb. Tak ako každému inému zbierkovému predmetu sa maľbám pred digitalizáciou venujú reštaurátori a reštaurátorky. Maľby je potrebné očistiť od depozitu a nečistôt, prípadne ošetriť damarovým lakom.

So zaujímavými a konkrétnymi informáciami prišli projektové manažérky dvoch veľkých projektov a to konkrétne za projekt Digitálna galéria  Mária Bohumelová  a za projekt Digitálna audiovízia Martina Polčíková.  Účastníkom večera ukázali konkrétne zdigitalizované diela, ale najmä hovorili o praktickej stránke celého projektu a problémoch, s ktorými sa stretávajú.

„Význam digitalizáce výtvarných diel je v niekoľkých rovinách,“ hovorí Bohumelová . „Pre odbornú verejnosť – reštaurátorov, odborníkov na umenie, ide o komfort, pretože už nebudú musieť cestovať do galérií, kde sa dielo nachádza, ale budú si ho môcť pozrieť a vyžiadať v digitálnej podobe. Čo je však veľkým prínosom je zachovanie nášho výtvarného fondu pre nasledujúce generácie, pretože slovenské výtvarné umenie stojí za to,“ dodáva projektová manažérka. Diela sú už v tejto chvíli prístupné na www.webumenia.sk a každý si ich môže pozrieť.  

Mária Bohumelová považuje za prínos OPIS-u v ich oblasti tiež možnosť zriadenia novej fumigačnej (plynovej) komory v priestoroch Zvolenského zámku,  v ktorej sa sterilizujú výtvarné diela, očisťujú od rôznych spór a plesní. Doteraz bola na Slovensku len jedna takáto komora v Bratislave a poradovník a čakacie lehoty boli dlhé.

Aj Martina Polčíková, projektová manažérka za projekt Digitálnej audiovízie porozprávala účastníkom diskusie o ich skúsenostiach s digitalizovaním televízneho a rozhlasového archívu.  Ku koncu augusta tohto roku bolo do digitálnej podoby prevedených takmer 30 tisíc rozličných nahrávok a záznamov. Zo všetkých digitalizačných prác je práve digitalizácia zvukových a obrazových záznamov najnáročnejšia na čas. Prvotný prepis si totiž vyžaduje presne taký čas, koľko samotný záznam trvá. Až následne po prepise sa so záznamom začína pracovať – čistí sa od rozličných šumov a zvukov.

V rámci diskusie zaujímali prítomných najmä otázky vysporiadavania autorských práv k výtvarným dielam, ktoré budú prezentované na spomenutom webe a vášnivo a pomerne kreatívne sa diskutovalo aj na tému ďalšieho využitia a používania celého zdigitalizovaného národného a kultúrneho dedičstva.

Nasledujúci OPIS SOIRÉE sa bude konať v polovici mesiaca október.

Zdroj: http://www.opis.gov.sk 

22.6.2013 - V Sade Janka Kráľa sa 22. júna 2013 uskutočnil 7. ročník parkovej výstavy fotografií v Bratislave Fotopark 2013. Špecialitou tohto ročníka bola aj prezentácia projektu Digitálna galéria v podobe skenov a reprodukcií starých fotografií zo zbierok Slovenskej národnej galérie.

Prezentácia Digitálnej galérie na Fotoparku 2013

18.2.2013 - V poslednom minuloročnom čísle časopisu ITlib (Informačné technológie a knižnice) s témou "Pamäťové inštitúcie - perspektívy" bol publikovaný článok o projekte Digitálna galéria. Hlavná manažérka projektu Mária Bohumelová v ňom píše o prípravách, doterajšom priebehu a význame digitalizácie pre galériu a verejnosť.

18.2.2013 - Digitalizácia v Galérii mesta Bratislavy prebieha už od augusta 2012, doteraz bolo na veľkoplošnom skeneri zdigitalizovaných viac ako 3400 kresieb a grafík. Ako prebieha príprava diel, ich skenovanie a následná úprava približuje nasledovná galéria fotografií.

Príprava - zhodnotenie stavu diel a vytvorenie zoznamu

Skenovanie na horizontálnom skeneri

Postproces - farebné korekcie